Poškodenú ľudskú lebku archeológovia objavili v systéme Koněpruských
jaskýň v Českom krase. Tvorili ju dve samostatné časti a v čase nálezu
sa preto usudzovalo, že každá patrila inému jedincovi. Až sekvenovanie
genómu oboch častí o desaťročia neskôr určilo, že patrila jedinej žene,
ktorá žila pred asi 45.000 rokmi. Zároveň to bol najstarší doteraz
sekvenovaný genóm druhu Homo sapiens.
Analýza DNA tiež odhalila, že asi tri percentá jej genómu pochádzajú od
neandertálskych predkov. Aj keď sa o genetike ženy už veľa zistilo,
pravdepodobnú fyzickú podobu jej tváre sa podarilo vytvoriť až minulý
mesiac.
Výskumníci použili údaje z niekoľkých tomografických (CT) skenov lebky,
ktoré sú súčasťou online databázy. Mnoho úlomkov chýba, vrátane veľkej
časti ľavej strany tváre.
"Zaujímavou informáciou o lebke je, že ju po smrti obhrýzlo zviera," potvrdil v e-maile brazílsky odborník na grafiku a spoluautor štúdie Cícero Moraes. Podľa neho to bol vlk alebo hyena.
Na dotvorenie chýbajúcich častí využili štatistické údaje z vedeckej
rekonštrukcie lebky z roku 2018 a tiež CT snímky súčasnej ženy a muža.
"Najviac upútala našu pozornosť robustnosť štruktúry (tváre), najmä dolnej čeľuste," povedal Moraes. "Keď
(archeológovia) našli lebku, odborníci určili, že je to muž. Je ľahké
pochopiť, prečo. Vlastnosti lebky sú veľmi kompatibilné s mužským
pohlavím súčasnej populácie," dodal.
Aj dutina, kde bol mozog, mala väčší objem, ako majú moderní jedinci. Moraes to pripisuje "väčšej štrukturálnej príbuznosti lebky s neandertálcami ako s modernými ľuďmi".
"Keď sme mali základnú tvár, vytvorili sme objektívnejšie a
vedeckejšie obrázky bez farbenia (v odtieňoch šedej), so zatvorenými
očami a bez vlasov," povedal Moraes.
"Neskôr sme vytvorili verziu s pigmentovanou pokožkou, otvorenými
očami, ochlpením a vlasmi. Cieľom druhej verzie je tvár 'vizuálne'
zrozumiteľnejšia pre bežnú populáciu," dodal. Obraz ženy s tmavými
kučeravými vlasmi a hnedými očami je umeleckým dotvorením, pretože údaje
o farbe pokožky, vlasov a očí vedci nemajú.